VZNIK ŠKOLY A PRVÉ ROKY JEJ EXISTENCIE

Hospodárska zaostalosť severného Spiša v prvej polovici 2O. storočia sa odrazila aj v nízkej vzdelanostnej úrovni miestneho obyvateľstva. Dokumentuje to fakt, že takmer celá jedna tretina populácie nedosiahla ani úplné základné vzdelanie. Ešte horší stav bol v strednom školstve. Po zrušení Piaristického gymnázia v Podolínci v roku 1919 na území okresu neexistovala žiadna stredná škola, ktorá by umožňovala získať úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou. Záujemci o stredoškolské štúdium, ak im to hmotné podmienky dovoľovali, museli navštevovať stredné školy v Kežmarku, Levoči, Prešove, prípadne i vo vzdialenejších mestách.
Snahy miestnych činiteľov o riešenie tohto nepriaznivého stavu z konca 3O. a začiatku 4O. rokov nadobúdajú reálnu podobu až po oslobodení v roku 1945. Po roku 1945 bolo vtedajšiemu Povereníctvu školstva a osvety /PŠaO/ v Bratislave adresovaných niekoľko žiadostí o zriadenie úplnej strednej školy v Starej Ľubovni. Týmto žiadostiam nebolo hneď vyhovené. Stalo sa tak až v roku 1948, keď Povereníctvo školstva a osvety výnosom číslo 138/48-III zo dňa 2. augusta 1948 preložilo piatu gymnaziálnu triedu pri Štátnej učiteľskej akadémii v Levoči do Starej Ľubovne.
Rozhodnutie PŠaO bolo v regióne okresu Stará Ľubovňa prijaté s veľkým nadšením, ale i s patričným zadosťučinením. Výstižne o tom hovorí záznam na prvej strane kroniky školy: "Zriadenie Gymnázia v Starej Ľubovni, v centre horného Spiša, odčiní v minulosti napáchané krivdy." Ďalej sa v kronike uvádza, že "o založenie ústavu sa zvlášť zaslúžil Eduard Haas, člen Mestskej správnej komisie v Starej Ľubovni a Zoltan Morgenbesser, vedúci pivoskladu a liehovaru v Starej Ľubovni."
Napriek počiatočnému nadšeniu i ochote mesta pomôcť novozriadenej škole, začiatky neboli ľahké. Najvážnejším problémom bolo umiestnenie školy. Rozhodnutím mestských orgánov bola gymnáziu pridelená budova Štátnej ľudovej školy v Starej Ľubovni na Masarykovom námestí č.6 (terajšia budova Obchodnej akadémie na Námestí svätého Mikuláša), ktorá však potrebovala pomerne rozsiahlu rekonštrukciu, takže k 1. septembru 1948 nebola k dispozícii. V tejto situácii účinnú pomoc poskytla meštianska škola, ktorá novozriadené gymnázium prichýlila do svojich priestorov. Do vlastnej budovy sa škola presťahovala 19. októbra 1948.
Pred začiatkom školského roka bolo treba riešiť ďalšie naliehavé problémy. Nebolo učebníc, chýbali učebné pomôcky, školský nábytok, zariadenie do tried a pod. Vďaka pomoci miestnych škôl, rodičov a priateľov školy, štátnych orgánov, ale najmä zanietenosti prvých členov profesorského zboru sa tieto ťažkosti postupne prekonávali.
Vyučovanie na novozriadenej škole začalo 1. septembra 1948. Bola zriadená jedna trieda - I. ročník s 29 žiakmi, z ktorých bolo 5 dievčat. V nasledujúcich školských rokoch sa postupne otvárali ďalšie triedy, takže v školskom roku 1951/1952 škola je kompletná, má štyri triedy a opúšťajú ju prví maturanti. V prvom roku svojej existencie mala škola dvoch interných a štyroch externých učiteľov. Za prvého riaditeľa bol ustanovený Július Činčár, profesor na Gymnáziu v Michalovciach. Prvou internou profesorkou školy bola jeho manželka Mária Činčárová, rod. Tomaševská. Boli to práve manželia Činčárovci, ktorí svojou erudovanosťou, láskou k učiteľskému povolaniu a pracovným elánom položili pevné základy staroľubovnianskeho gymnázia. Externe na škole vyučovali Ján Hanula, Mária Fircová, František Turák a rímskokatolícky farár Ján Kušnír.
S postupným nárastom počtu tried sa rozširuje i pedagogický zbor. V školskom roku 1949/1950 nastúpil Július Dokuš, potom Mikuláš Firc a na začiatku školského roka 1951/1952 Ján Smetana, Ernest Chládecký a Ing. Hynek Šnábl. V tom čase pôsobil na škole sedemčlenný profesorský zbor.
V tomto zložení pracoval profesorský zbor ešte ďalší školský rok,ktorý však už bol poznačený pripravovanými zmenami v školskom systéme.V priebehu školského roka 1952/1953 na vysokú školu do Prešova odišiel riaditeľ školy Július Činčár, neskôr ho nasledovala i jeho manželka Mária Činčárová. Do zboru prišli Karol Gunda, Bohuslav Hedvik, Viktor Hozza a Juraj Damitš, ktorý po odchode Júliusa Činčára bol dočasne poverený riadením školy.
Školský rok 1952/1953 uzatvára prvú etapu existencie školy. Podľa zákona číslo 31/1953 Zb.o školskej sústave a vzdelávaní učiteľov /školský zákon/ z 24. apríla 1953 gymnázium zaniká a vytvára sa jedenásťročná stredná škola (JSŠ). Najdôležitejšou zmenou, ktorá vyplynula zo zákona, bolo skrátenie štvorročného gymnaziálneho štúdia na tri roky. Z tohoto dôvodu v školskom roku 1952/1953 maturovali dva ročníky: v riadnom termíne - v júni 1953 štvrtý ročník a v auguste 1953, po absolvovaní šesťtýždenného prázdninového kurzu, tretí ročník.
Napriek tejto zmene päťročná existencia Gymnázia v Starej Ľubovni bola významným prínosom nielen v príprave vlastnej inteligencie, ale tiež v rozvoji kultúrneho a spoločenského života mesta a okresu. Je totiž evidentné, že veľká časť absolventov školy (v troch triedach ich zmaturovalo 49), vrátane tých, ktorí absolvovali vysokoškolské štúdium, ostala verná okresu a posilnila tak rady vlastnej inteligencie podieľajúcej sa na rozvoji celého regiónu.

ZMENY V ORGANIZÁCII ŠKOLY

Na základe zákona číslo 31/1953 Zb.o školskej sústave a vzdelávaní učiteľov od 1.9.1953 vzniká Jedenásťročná stredná škola v Starej Ľubovni. Touto reorganizáciou došlo k spojeniu troch typov škôl ( ľudovej, meštianskej a gymnázia ) do jedného celku, pričom ročníky 9. až 11. boli výberové. Takto vzniknutá škola mala na začiatku 14 tried, z nich tri triedy s 81 žiakmi boli výberové. Výberové triedy boli umiestnené v pôvodnej gymnázialnej budove a tiež v budove meštianskej školy (v terajšej hlavnej budove školy ).
Spojený pedagogický zbor mal na začiatku školského roka 1953/1954 22 členov, z ktorých kmeňovými učiteľmi pre výberové triedy sa stali predovšetkým učitelia bývalého gymnázia. Za riaditeľa JSŠ bol ustanovený Július Dokuš, zástupcom riaditeľa sa stal Mikuláš Firc. Znížený počet výberových tried negatívne ovplyvnil stabilitu pedagogického zboru. Viacerí učitelia bývalého gymnázia odišli ( K. Gunda, V. Hozza), iní pôsobili na škole len veľmi krátko ( A. Bobula, M. Mikušová ), alebo len prechodne (M. Venglarčík ). V tomto období vo výberových triedach ešte vyučovali: Anton Novák, Štefan Krämer, Viliam Kosakovský, Vilma Nováková a Ján Komár.
V školskom roku 1953/1954 bolo na škole zriadené večerné štúdium a neskôr v školskom roku 1957/1958 prvátrieda s vyučovacím jazykom ukrajinským.Aj keď večerné štúdium nebolo otvárané pravidelne každý rok, záujem pretrvával až do konca 70. rokov. Touto formou štúdia v 9 triedach získalo úplné stredné vzdelanie 125 absolventov. Triedy s ukrajinským vyučovacím jazykom sa otvárali až do roku 1964. Zmaturovalo v nich 111 absolventov. Podľa záujmu sa ukrajinský jazyk vyučoval i v ďalších rokoch. V školskom roku 1957/1958 organizačne ku škole patrila novozriadená JSŠ v Spišskej Starej Vsi. Triedy večerného štúdia a triedy s vyučovacím jazykom ukrajinským boli prvými paralelnými triedami vo výberových ročníkoch školy. Zvýšenie počtu tried si nevyhnutne vyžiadalo podstatné rozšírenie pedagogického zboru, čo sa zrealizovalo koncom 50. rokov.
V tomto čase nastáva zmena i na postoch vedenia školy. V školskom roku 1958/1959 boli ustanovení dvaja zástupcovia riaditeľa: Vasiľ Buvalič a Štefan Krämer. Po desiatich rokoch práce na škole odišiel v roku 1960 na iné pracovisko jej riaditeľ Július Dokuš a za riaditeľa školy k 1. 9. 1960 bol menovaný Ján Fabián.
K ďalšej zmene v organizácii školy dochádza začiatkom 6O. rokov. Po prijatí zákona číslo 186/6O Zb. o sústave výchovy a vzdelania /školský zákon/ z l5. 12. 196O, ktorý nadobudol platnosť 1. 1. 1961, sa v priebehu školského roka 1961/1962 JSŠ v Starej Ľubovni rozčleňuje na základnú deväťročnú školu ( ZDŠ) a strednú všeobecnovzdelávaciu školu ( SVŠ ), avšak až do konca školského roka 1962/1963 majú obe školy jedno riaditeľstvo. K osamostaneniu SVŠ dochádza k 1. 9. 1963. Priestory bývalej JSŠ boli delimitované tak, že ZDŠ zostala budova bývalej ľudovej školy (terajšia vedľajšia budova gymnázia) a nová školská budova na Levočskej ulici.SVŠ-ke bola pridelená terajšia hlavná budova školy. Výberové triedy JSŠ v školskom roku 1962/1963 boli umiestnené v novej školskej budove. Po vzniku SVŠ mala škola postupne 6 až 9 tried.
Pozitívnym znakom tohto obdobia bolo, že profesorský zbor sa stabilizoval. Po rozčlenení školy v školskom roku 1963/1964 na škole vyučovalo osem interných učiteľov.Zmeny vo funkciách riaditeľov a zástupcov riaditeľov školy uvádzame v osobitnom prehľade.
Postupne so zvyšujúcim počtom tried (otvárali sa tri paralelné triedy) organicky sa doplňoval i profesorský zbor, takže v školskom roku 1966/1967 mal už 15 členov. Určité zmeny v zložení profesorského zboru nastali v roku 1968, keď došlo k znovuutvoreniu okresu Stará Ľubovňa.Na iné pracoviská odišli viacerí učitelia a preto bolo potrebné profesorský zbor postupne doplňovať.
Dôležitou súčasťou vzdelávacieho procesu na SVŠ a neskôr i na gymnáziu bola vnútorná diferenciácia štúdia. Okrem základného typu, ktorý zodpovedal všeobecnej príprave na vysokoškolské štúdium, zriaďovali sa matematicko-fyzikálne triedy, neskôr triedy s humanitným, resp. prírodovedným zameraním. V polovici 70. rokov boli na škole zriadené i triedy s pedagogickým zameraním.
Osobitnou črtou, ktorá charakterizovala vtedajšie štúdium na JSŠ a SVŠ bolo zavádzanie polytechnického vzdelávania do vyučovacieho procesu. Najprv sa vyučoval predmet polytechnická výchova, potom sa zaviedli základy výroby so špecializáciou na strojárenskú a poľnohospodársku výrobu a nakoniec od začiatku 8O. rokov sa prešlo na voliteľné skupiny odborných predmetov (VSOP) s orientáciou na strojárenstvo, poľnohospodárstvo, základy ekonomiky a programovanie. Z VSOP bolo možné vykonať maturitnú skúšku na úrovni odbornej školy. Túto možnosť využilo 392 žiakov.
Zavedenie odborného vyučovania bolo pre školu veľmi náročné. Škola bola odkázaná na pomoc mimoškolských inštitúcií a hospodárskych organizácií. Účinnú materiálnu a personálnu pomoc škole poskytli viaceré podniky, najmä Skrutkáreň n.p. Stará Ľubovňa a Jednotné roľnícke družstvo v Jarabine.

OBNOVENÉ GYMNÁZIUM

K zásadnej zmene v organizácii školy došlo začiatkom 70. rokov, keď v zmysle školského zákona číslo 168/69 Zb. sa pristúpilo k postupnej premene trojročného štúdia SVŠ na štvorročné gymnaziálne štúdium. Prvé dve triedy gymnázia sa otvorili v školskom roku 1970/1971. V tomto školskom roku sa otvorila aj jedna trieda SVŠ, čo znamenalo, že do roku 1973, keď maturovali poslední absolventi SVŠ, existovali vedľa seba dve školy riadené jedným riaditeľstvom.
Obnovené gymnázium malo v školskom roku 1973/1974 v dennom štúdiu 11 tried a 340 žiakov. Profesorský zbor tvorilo 18 učiteľov. Rozvoj znovuutvoreného okresu, ako i fakt, že v okrese nebola zriadená iná stredná škola s maturitou, si vyžadovali postupné rozširovanie gymnázia.V školskom roku 1974/1975 mala škola 12 tried a 354 žiakov denného štúdia. V nasledujúcich rokoch sa otvárali štyri paralelné triedy, takže v školskom roku 1982/1983 mala škola už 16 tried s viac ako 400 žiakmi. Počet učiteľov vzrástol na 28.
Zvyšovanie počtu tried bolo možné aj preto, že škola získala ďalšie priestory bývalej ľudovej školy (terajšia vedľajšia budova) a to postupným uvoľňovaním učební ZDŠ.Po získaní uvoľnených priestorov bolo potrebné zabezpečiť materiálne vybavenie školy. Pred novým vedením školy zároveň stála úloha modernizácie hlavnej budovy. Postupne sa zrealizovala inštalácia ústredného kúrenia, výmena celej zdravotechniky, elektroinštalácie, okien a dlažby. Práce boli ukončené začiatkom 8O. rokov.
Zvýšené nároky na vyučovací proces postavili do popredia požiadavku vybudovania odborných učební, laboratórií a šatní, čo sa riešilo novou prístavbou školskej budovy. S výstavbou sa začalo v roku 1986.Stavba bola ukončená 1. 9. 1989. Dôležité rekonštrukčné práce sa uskutočnili i v ostatnom období, keď došlo k modernizácii vedľajšej školskej budovy a výstavbe športového areálu. Okrem toho bola opravená strecha a uskutočnila sa plynofikácia kotolne, čím sa vyriešil jeden zo závažných prevádzkových a hygienických problémov školy.
Model gymnaziálneho štúdia organicky nadväzoval na posledné obdobie existencie SVŠ. V podstate sa prevzalo členenie na prírodovednú a humanitnú vetvu, systém výberu voliteľných predmetov i systém voľby cudzích jazykov. Okrem nemeckého jazyka ( krátku dobu sa vyučoval aj španielsky jazyk ) sa začalo s vyučovaním anglického jazyka. Vybudovanie laboratórií chémie, biológie, fyziky a výpočtovej techniky umožnilo zase zvýšiť úroveň laboratórnych cvičení. Celkom novým prvkom bolo zaradenie predmetu informatika do učebného plánu školy.
Po roku 1989 nastali v obsahu vyučovania viaceré zmeny. Zvýšená pozornosť sa začala venovať vyučovaniu cudzích jazykov. Podstatnou zmenou je možnosť voľby dvoch zo štyroch svetových jazykov (Aj, Nj, Rj a Fj). Zvýšeniu úrovne vyučovania cudzích jazykov napomohlo aj vybudovanie jazykového laboratória, ktoré za účinnej pomoci Mestského zastupiteľstva v Starej Ľubovni bolo dané do prevádzky v roku 1992. Významnú úlohu pri zvyšovaní úrovne vyučovania, najmä anglického jazyka, zohrali tiež americkí lektori, ktorí v rokoch 1992 až 1994 pomohli preklenúť obdobie nedostatku vlastných učiteľov. Ďalšia zmena sa dotýkala VSOP, ktoré boli z učebného plánu vynechané a nahradené voliteľnými predmetmi klasického typu.
Najvýznamnejšou zmenou po roku 1989 bolo otvorenie osemročného gymnázia 1.9.1995 so zameraním na cudzie jazyky. Záujem o túto formu štúdia ukazuje , že Osemročné gymnázium v Starej Ľubovni má pred sebou nádejnú perspektívu.

UČITELIA, ŽIACI A PREVÁDZKOVÍ ZAMESTNANCI ŠKOLY

Staroľubovnianske gymnázium, aj keď nepatrí medzi najstaršie školy svojho druhu vo východoslovenskom regióne, predsa len za 50 rokov svojho trvania získalo na verejnosti svoj kredit a má nemalú zásluhu nielen na rozvoji vzdelanosti tohto kedysi zaostalého kraja, ale aj na jeho kultúrno - spoločenskom povznesení.
To, že dnes je škola takto vnímaná, je výsledkom každodennej, nenápadnej s láskou vykonávanej práce jej hlavných aktérov - učiteľov. Vďaka patrí všetkým , ktorí čo i len v krátkom zastavení na svojej životnej púti pobudli na staroľubovnianskom gymnáziu a prispeli k jeho napredovaniu.
Osobitne treba vyzdvihnúť tých, ktorí zrástli so školou, po dlhé roky vytvárali jej charakter, boli alebo sú jej súčasťou. Okrem už spomínaných zakladateľov školy sem patria :Július Dókuš, Mikuláš Firc, Ján Fabián, Štefan Krämer, Vasil Buvalič, Michal Venglarčík, Juraj Gibeľ, Mária Novoveská, Ján Komár,Ján Mosorják, Juraj Paňko, Milan Vokál, Tatiana Demková a Marta Osifová.Do tejto generácie patrí i Štefan Popovič, ktorý na škole pôsobil viac ako 20 rokov a patrí medzi priekopníkov kultúrno - spoločenskej práce so žiakmi a pravdaže Juraj Damitš a Jozef Kluka, ktorí doposiaľ ako jediní zotrvali na škole až do dôchodku . Druhou, mladšou generáciou, ktorá dlhodobo formovala vnútorný život školy i jej vonkajší obraz, boli manželia Štefankovci, Dr. Štefan Haščák, Dr.Albert Müller, Ľudmila Ľašová, Igor Kuchár, Mária Dučajová a Alžbeta Smetanová. Veľký kus práce odviedli učitelia VSOP - Ing.Maximilián Palčo, Ing.Ján.Gladiš, Ing.Peter Ridilla a Ing.Miroslav Sekelský.
Základnou črtou súčasného pedagogického zboru je jeho stabilita a vyváženosť v zastúpení staršej a mladšej generácie. Viac ako polovica zboru pôsobí na škole dlhšie ako 10 rokov a celá plejáda učiteľov s viac ako 20-ročnou praxou. Je dobré, že pedagogický zbor je podľa potreby doplňovaný mladými ambicióznymi pedagógmi, čo mu dodáva vnútornú dynamiku a rozlet.
Ďalšou zvláštnosťou, ktorá už dávnejšie charakterizuje pedagogický zbor školy je nezanedbateľný zástoj vlastných absolventov, ktorí po ukončení vysokoškolského štúdia s pocitom osobnej zainteresovanosti nastúpili na svoju Alma Mater, aby tak prispeli k rozvoju svojho okresu, mesta i školy. Medzi nich patrili: Mária Novoveská,Milan Vokál a RNDr. Albert Müller, Ing.Pavol Novák, Mgr. Mária Lichvárová, Mgr.Stanislav Eleniuk, Marta Hanečáková, Zuzana Kupcová, Jozef Kormaník, Jozef Štefaňák, Valent Jaržembovský ,Peter Eštók,Angela Kaňová, Alena Tomková a Branislav Kovalčík. Z terajšieho pedagogického zboru sú to : Mgr. Jozef Frívaldský, PhDr. Mária Bittnerová, Mgr. Dušan Sroka, RNDr. Peter Petrík, PaedDr. Igor Fabián, Mgr. Ján Hennel, PhDr. Mária Zimová, PaedDr. Klaudia Satkeová, Mgr. Marta Melkovičová, Mgr. Monika Baranová, Mgr. Mária Rúrová, Mgr.Pavel Vitkovský.
V krátkom prehľade nemožno vymenovať všetkých, ktorí na škole pôsobili / uvádzame ich v osobitnej časti tejto publikácie/. Nemôžno však nespomenúť tých, ktorí popri svojom základnom zamestnaní, ako externisti pomáhali napĺňať výchovno-vzdelávacie ciele školy. Najmä v prvých rokoch existencie školy, keď bol nedostatok učiteľov, potom pri zavádzaní nových voliteľných predmetov /latinský jazyk, technika administratívy/ a zvlášť pri zavádzaní odborných predmetov ako boli základy strojárenstva, základy poľnohospodárstva, ekonomika a organizácia. Celkom na škole pôsobilo viac ako 60 externých učiteľov.
Bezproblémový chod školy vo veľkej miere závisí od zabezpečovania každodenných potrieb pre žiakov i učiteľov. Významnú úlohu v živote školy zohrali tiež jej hospodársko-technickí pracovníci. Prvou administratívnou pracovníčkou školy bola Mária Streitová, neskôr Mária Kubašovská a Mária Makeľová. Aj ich zásluhou sa škola vyrovnala s počiatočnými ťažkosťami hospodárskeho charakteru. S vďakou spomíname na prvého školníka Jána Kubašovského,potom na dlhoročného školníka Františka Vnenka i kuriča Š.Šimeka.Boli to oni, ktorí dlhé roky vykurovali každú triedu terajšej hlavnej budovy. V ďalších rokoch na poste školníka najdlhšie zotrvali František Košárik a Michal Sumilas, z upratovačiek Františka Šipošová, Lucia Kohútová a Mária Blizmanová. V rokoch ich pôsobenia sa uskutočnili najrozsiahlejšie rekonštrukčné práce na škole, ktoré si vyžiadali mnoho obetavej práce nad rámec ich základných povinností.
Súčasťou školy je aj školská jedáleň (ŠJ).Napriek nevyhovujúcim podmienkam má ŠJ pri Gymnáziu v Starej Ľubovni už desaťročia výbornú povesť, o ktorú sa pričinili hlavná kuchárka Katarína Marcišáková,ale tiež Anna Vanická, Mária Smreková a niektoré ďalšie. Kvalitnú prácu odviedli vedúce ŠJ Mária Makeľová a Eva Begalová.Obetavosť,láskavý prístup ku stravníkom a nie v poslednom rade odborné kvality kucháriek,to boli a aj dnes sú základnými atribútmi spokojnosti všetkých,čo ochutnali "gymnaziálnu stravu".
Prierez históriou školy nemôže byť úplný,bez spomenutia zástoja tých,pre ktorých škola bola vytvorená,ktorým slúži,ktorí napĺňajú jej poslanie,tých ktorí jeden z najkrajších úsekov svojho života spojili so životom školy s cieľom dobre sa pripraviť pre svoju budúcu životnú dráhu - bez študentov školy.V prvom roku existencie školy,študentský kolektív tvorilo 29 žiakov.Je paradoxné ,že na jednej strane bola enormná snaha školu v Starej Ľubovni zriadiť,no na druhej strane záujem o štúdium tomu nezodpovedal.Pamätníci spomínajú,že bolo potrebné presviedčať rodičov,aby ich deti nastúpili do školy.Dnes sa to zdá neuveriteľné,ale treba si uvedomiť,že najmä pre dochádzajúcich boli veľmi ťažké podmienky .Autobusová doprava bola nevyhovujúca a žiaci z mnohých obcí dochádzali do školy peši.Práve to bol jeden z dôvodov ,že v prvých rokoch bolo v triedach pomerne málo žiakov.Je chvályhodné,že prvých študentov školy ťažké podmienky neodradili,že aj ich zásluhou školy prekonala toto ťažké obdobie a dnes môže sláviť svoje jubileum.
Od svojho vzniku zaznamenala škola veľký kvantitatívny,ale najmä kvalitatívny vzostup.Za zmienku stojí fakt,že za 50 rokov existencie vyšlo zo školy viac ako 3500 absolventov. Absolventi školy sa úspešne uplatnili v zamestnaní a v prevažnej miere s úspechom ukončili štúdium na vysokých školách.Z radov absolventov školy sú desiatky lekárov, inžinierov , právnikov,najmenej dve desiatky kňazov,takmer 500 učiteľov a ďalšie desiatky iných vysokokvalifikovaných odborníkov,ktorí dnes zastávajú významné miesta nielen v okrese Stará Ľubovňa,ale po celej našej vlasti,ba i v zahraničí.
V rámkci histórie školy je potrebné uviesť ešte jednu závažnú skutočnosť. V priebehu rokov rástol záujem žiakov školy o špeciálne formy štúdia,najmä o štúdium v zahraničí.Dokumentuje to pomerne vysoký počet žiakov ,ktorí štvrtý ročník absolvovali resp.absolvujú na Gymnáziu v Banskej Štiavnici - prípravke na zahraničné štúdium.Len v školskom roku 1993/1994 študovalo na uvedenom gymnáziu 11 žiakov.Celkom na Gymnáziu v Banskej Štiavnici zmaturovalo viac ako 60 bývalých žiakov ľubovnianského gymnázia.

KULTÚRNO-SPOLOČENSKÉ A VEREJNO-PROSPEŠNÉ AKTIVITY ŠKOLY

Počas 50 rokov svojej existencie škola výrazne zasahovala do kultúrneho, spoločenského a športového života mesta a okresu.
Kultúrne vystúpenia žiackych súborov pre rodičov, vystúpenia k Medzinárodnému dňu žien, ku Dňu učiteľov, na slávnostných akadémiách a pod. boli prínosom pre kultúrno-spoločenský život nielen sídla školy, ale aj celého okresu.
Škola sa výrazne podieľala na verejno-prospešných prácach v meste a jeho okolí. Trvalé hodnoty vytvorili žiaci školy pri zalesňovaní vo Vojenských lesoch v Jakubanoch. Tisícky vysadených stromčekov pred tridsiatimi rokmi tvoria dnes krásne lesné porasty.
Od začiatku existencie školy na poprednom mieste v mimoškolskej angažovanosti učiteľov a žiakov bola telesná výchova a šport. Prejavilo sa to nielen v záujmovej činnosti žiakov, ale tiež pri organizovaní telovýchovných slávností, spartakiád, športových súťaží a pod.Od začiatku sedemdesiatych rokov škola viackrát organizovala krajské kolo stredoškolských hier vo volejbale chlapcov i dievčat.Výborné výsledky, ktoré dosiahli žiaci školy v tomto športovom odvetví ocenilo Ministerstvo školstva SR i tým, že poverilo Gymnázium v Starej Ľubovni usporiadaním celoštátneho finále vo volejbale stredných škôl, ktoré sa uskutočnilo v máji 1991.
Významné miesto v živote školy zohrávajú styky so zahraničnými partnermi. Začiatkom sedemdesiatych rokov išlo o priateľskú spoluprácu s Lyceom II Nowy Sacz, v rámci ktorej sa uskutočnili recipročné návštevy žiakov a učiteľov oboch škôl. Súčasťou tejto spolupráce boli kultúrne vystúpenia žiakov, športové zápasy medzi školami a priateľské besedy medzi členmi pedagogických zborov.Dlhšie trvanie mala spolupráca so Strednou internátnou školou vo Svaľjave, ktorej náplňou boli kultúrno-spoločenské aktivity, rozšírené ešte o poznávanie krás Zakarpatia. Pracovný, ale i náučný charakter mali v 80. rokoch pobyty žiakov školy vo vtedajšej NDR, ktoré iniciovali vyučujúci nemeckého jazyka a ktoré sa tešili veľkému záujmu žiakov. V roku 1993 nadviazala škola družobné styky so Štátnym gymnáziom M.Luthera v Erfurte. Aj v tomto prípade sa uskutočnili viackrát recipročné návštevy žiakov a učiteľov oboch škôl.Neformálne kontakty mala škola aj s Gymnáziom vo Vsetíne a s niektorými ďalšími školami v ČR.
Významnú úlohu v tejto oblasti činnosti školy zohralo združenie rodičov a priateľov školy /ZRPŠ/. Prvým predsedom ZRPŠ bol Ing. Havrilay. Ďalej sa v tejto funkcii vystriedali : J.Zamiška, J.Frívaldský, M.Čanda, M.Šimko, O.Ploštica, J.Palenčár, Ing. I.Wallenfels a ďalší. Pomoc ZRPŠ sa orientovala tak na materiálnu oblasť, ako aj na oblasť záujmovej činnosti so žiakmi. Širší záber angažovanosti rodičov zaznamenávame po roku 1989, kedy vznikajú samosprávne orgány školy ako Rada školy, Rada rodičov a Študentská rada. K najaktívnejším funkcionárom v týchto orgánoch patrili resp. patria Ing.J.Neupauer,Ing.Š.Gerják a Ing.P.Burián.

Päťdesiat rokov trvania školy,to je už niekoľko generácií študentov, ktoré sa tu vystriedali.Školu navštevovali dnes už starí rodičia,potom ich deti a v súčasnosti už ich vnuci.Nuž,čo môže byť pre školu vzácnejšie, ako takto prejavovaná dôvera.Krásny vzťah absolventov školy ku svojej Alma Mater sa prejavuje aj v iných súvislostiach. Zachováva sa tradícia stretnutí pri okrúhlych odpočtoch rokov po maturite,nezanedbateľná je sponzorská pomoc pri riešení materiálnych potrieb školy, pomoc v záujmovej činnosti so žiakmi,práca v samosprávnych orgánoch školy a v rodičovskom združení i konkrétne návrhy a rady na skvalitnenie výchovno-vzdelávacieho procesu na škole. Stručný prierez históriou školy ukazuje ,že napriek zložitosti doby kedy škola vznikala a sa rozvíjala, si vždy dôstojne plnila svoje výchovno-vzdelávacie ale i kultúrno - spoločenské poslanie a dnes má všetky predpoklady byť naďalej priekopníčkou vzdelanosti regiónu severného Spiša.